Dobrý deň. Mám problém s mojím žiakov v triede v MŠ. Nastúpil v decembri ako 5 ročný, prišli s rodičmi zo zahraničia. Trochu sa dohovoríme po anglicky ale len základné veci. Žil s mamou v anglicku a prišli tu bývať k otcovi. Deti sa k nemu stále prihovárajú, chcú sa s ním hrať, ale on v žiadnom prípade na nich ani nepozrie. Odmieta aký koľvek kontakt, jedine so mnou je ochotný sa pohrať. No nemôžem sa celú dobu venovať len jemu. Od začiatku odmieta chodiť na wc. Keď už veľmi potrebuje, vypýta sa len vtedy ak tam nikto nie je. Dali sme mu čas, kým si trochu zvykne, no stále na záchod chodi výlučne sám a pre istotu vôbec nepríjma tekutiny aby nemusel použiť toaletu.Keď sme s kolegyňou trvali na tom, aby sa prezliekol do pyžamy, dostal neskutočný záchvat zlosti, vrieskal, triaslo s nim. Konečne po 2 mesiacoch sa prezlečie ale musí byť sám zavretý v spálni a zásadne si necháva tielko a ponožky. Otec tvrdí, vraj ma komplexi z postavy, pričom ma úplne normálnu stavbu tela!!! Vôbec nie je obézny. Odmieta očný kontakt, stále uhýba pohľadom, a ak sme ho chceli trochu objať, odťahuje sa akoby sa nás bál. čo si máme o tom myslieť? Nemôžme si ani pozrieť či má po tele modriny lebo nám to jednoducho nedovolí. Nemáme kedy si všimnúť jeho chrbát, lebo sa prezlieka osamote. Čo je to za správanie? Nestretla som sa s ničim podobným, a to učím 15 rokov, a mala som nejedného cudzinca. (rusa, američana,poliaka)Ďakujem vopred za odpoveĎ.

Dobrý deň. Mám problém s mojím žiakov v triede v MŠ. Nastúpil v decembri ako 5 ročný, prišli s rodičmi zo zahraničia. Trochu sa dohovoríme po anglicky ale len základné veci. Žil s mamou v anglicku a prišli tu bývať k otcovi. Deti sa k nemu stále prihovárajú, chcú sa s ním hrať, ale on v žiadnom prípade na nich ani nepozrie. Odmieta aký koľvek kontakt, jedine so mnou je ochotný sa pohrať. No nemôžem sa celú dobu venovať len jemu. Od začiatku odmieta chodiť na wc. Keď už veľmi potrebuje, vypýta sa len vtedy ak tam nikto nie je. Dali sme mu čas, kým si trochu zvykne, no stále na záchod chodi výlučne sám a pre istotu vôbec nepríjma tekutiny aby nemusel použiť toaletu.Keď sme s kolegyňou trvali na tom, aby sa prezliekol do pyžamy, dostal neskutočný záchvat zlosti, vrieskal, triaslo s nim. Konečne po 2 mesiacoch sa prezlečie ale musí byť sám zavretý v spálni a zásadne si necháva tielko a ponožky. Otec tvrdí, vraj ma komplexi z postavy, pričom ma úplne normálnu stavbu tela!!! Vôbec nie je obézny. Odmieta očný kontakt, stále uhýba pohľadom, a ak sme ho chceli trochu objať, odťahuje sa akoby sa nás bál. čo si máme o tom myslieť? Nemôžme si ani pozrieť či má po tele modriny lebo nám to jednoducho nedovolí. Nemáme kedy si všimnúť jeho chrbát, lebo sa prezlieka osamote. Čo je to za správanie? Nestretla som sa s ničim podobným, a to učím 15 rokov, a mala som nejedného cudzinca. (rusa, američana,poliaka)Ďakujem vopred za odpoveĎ.

Dobrý deň . Potreboval by som pomôcť.Mám problém s erekciou.Mám 18 rokov a s frajerkou som už jedne rok.Pohlavný styk sme začali mat lne pred nedávnom.Ale nejde to pretože vždy ked sa penis stoporí o minutu sa stratí erekcia...ďakujem za odpoveď

Neviem si udrzat babu dlhsie ako na tyzden som zufaly bojim sa ze ostanem stary mladenec mozem otom s niekym pokecat prosim...
Pomozte my niekto :(

Dobrý deň, chcela by som sa zdôveriť so svojím problémom, ktorý mi nedáva spať. Som v 4 mesiaci tehotenstva - na bábätko sa veľmi teším., lenže s otcom dieťatka sme sa rozišli uz po mesiaci tehotenstva. Trápi ma, že som otehotnela z mužom, ktorého by som nechcela za otca svojich detí. Mám priateľa, ktorého veľmi ľúbim a prijal ma aj s dieťatkom. Chce sa o nás starať a rád by bol aj ockom, no váham, či sa máme vziať, pretože biologický otec dieťatka si dožaduje všetkého, čo mu prináleží (práva a povinnosti voči malinkému). Viem, že by ma to malo tešiť, ale neteší, pretože si nedokážem predstaviť dvojitý život kde bude hlavne to malinké zmätené. Neviem čo od bio otca môžem očakávať, má silné ego a hrdosť a vďaka slabej šanci mať ešte partnerku či ďalšie deti sa nás bude držať zubami nechtami. Má na to právo, na moju smolu, no neviem si rady so svojím vnútrom a pocitmi, čo ma zožierajú. Nechcem dieťatku brániť aby poznalo svojho otca no ak to bude vyzerať tak, že si ho budeme prenášať ako mačku a stále sa musieť dohadovať kto kedy ako čo môže a čo nemôže, idem sa zblázniť. Viem, že ak by som sa aj vydala, bio otec by napadol otcovstvo môjho priateľa a netuším, koľko to môže trvať a či by som neobstála horšie čo sa týka rozhodnutia súdu, ako keď ho-bio otca dám do rodného listu a potom sa vydám. No logicky ak by sme boli už rodina, mali by sme byť mi tí chránení a prvoradí, čo sa chcú plnohodnotne starať o bábo. Tiež sa bojím, že sa bio otca budem musieť na všetko pýtať a dožadovať sa jeho súhlasu čo viem, že bude robiť opak aby nám znepríjemnil život. Chceli by sme ísť bývať do zahraničia, no neviem, či by sme mohli. Naozaj neviem, co by bolo najlepsie a som z toho zufala. Prosím poraďte mi. ďakujem.

Dobrý podvečer...začnem priamo - som zaneprázdnená, študujem (posledný ročník), mám 33 rokov, starám sa sama o seba od 19ich. Ak požadujem po mužovi aby vnímal aj moje vnútro a nie len výzor, sexepíl a vyžarovanie, byt a auto (ale nevidia hypotéku a starosti) - je to tak veľa? naozaj vymrelo to dobro medzi ľuďmi? a je zlé, ak žiadam, aby dotyčný bol minimálne na mojej úrovni a nebol by to len bojko či rojko, ktorý sa nevie postarať sám o seba a žije len tak ledabolo ledva od výplaty k výplate a nebodaj ešte u mamičky? Trápi ma k tomu ešte aj zdravotný problém (prekonala som ťažký predrakovinový stav - krčok maternice - pred rokom a pol, odvtedy chodím polročne na kontroly, trocha sa to znova zhoršilo, dúfam, že nebude ďalšia operácia a hlavne dúfam, že to neskončí odoperovaním celého krčka, lebo to by znamenalo, že nikdy nebudem mať dieťa - a to by ma ranilo viac ako skutočnosť, že by som bola bez inteligentného a rovnocenného partnera). Ďakujem za názor, aj keď bude len pár-riadkový.
Želám krásny zvyšok nedele a - všetko dobré v tomto roku :))
e.

preco ma svokra nenavidi robi mi naproti mam jej syna za muza ktory je jej jedinacik?

preco ma svokra nenavidi robi mi naproti mam jej syna za muza ktory je jej jedinacik?

este dokoncim ...

lieky proti stresu...
alebo mozno si na nete vyhladam podla recenzii nejakeho naozaj dobreho a navstivim ho len sa bojim toho, ze co mi povie, radsej by som si to asi precitala...

.. dakujem za cas a ospravedlnujem sa za litanie mozno by naozaj skor bodlo osobne sedenie, ved ja sa nemam ani s kym poradit o tomto :( ale prv chcem od niekoho ako Vy pocut, ze som v poriadku a je to napravitelne a nemusim brat lieky. Som totiz velmi nenaklonena takym veciam a vyhybam sa tomu, uznavam len prirodne lieciva ak mi viete navrhnut take, to moze byt..

budem velmi vdacna za akukolvek odpoved....

Pekny dnik Vam prajem.

Dobry den,

prosim precitajte si moj problem, ktory ma uz asi dva roky zoziera, upadam z neho do paniky, pretoze neviem najst riesenie, vlastne neviem ci ho najdem a ak ano, ci sa mi ho podari naozaj vyriesit, moze sa totiz stat, ze riesenim bude hodnota, ktoru bude velmi tazke dosiahnut... OPISEM SVOJ PROBLEM a Vam vopred dakujem za cas, dufam, ze mi budete vediet nieco poradit, zdoverila som sa s tym trom osobam, jedna to citi uplne rovnako ako ja, sme ako spriaznene duse, takze je vlastne tiez stratena, poradi mi len tazko. Dalsie dve osoby mi povedali, ze zivot beriem priliz vazne a nemam natolko veci rozoberat, ze to mam nechat plavat a pride co ma prist... ale takto to ja necitim, skor citim, ze je nutne to riesit lebo ak nezacnem teraz, tak uz nikdy a nakoniec bude cely moj zivot prazdny!!!
Tak zacnem :

Mne proste nieco chyba, necitim stastie, hoci by som mohla a asi aj mala a mam kvoli tomu aj vycitky svedomia, ze som chladny clovek s ktorym uz nic nehne,...ja taka nechcem byt ! Mozno je to prave moj problem. nie som zlo prajna, ani zavistliva, keby som mala taku moc, kazdemu by som dopriala stastie, samozrejme okrem vrahov atd., su proste ludia, ktorym sa ani neda priat dobre, ale pozor, zle im neprajem tiez. Preto sama neviem, co si mam mysliet uz o sebe, zly clovek nie som, ale mam vycitky ked si situacia vyzaduje odomna prejav nejakeho citu a ja som CHLADNA :(((, sem tam ma aj napadne, ze som zly clovek ale nakoniec si vzdy uvedomim ze to nie je forma zla, len zrejme nieco v citovej oblasti nie je v poriadku a moze to mat korene velmi hlboko, kedze mam za sebou vela zleho, vela utrpenia a myslim ze prave to sposobilo to, ze som teraz takato, proste som sama zo seba podvedome a trosku vedome vyformovala osobnost, ktora je chladna,...asi by som sa so sebou mala viac zaoberat a pomaly ja pridem na kbl vsetkemu, som taky psycholog a pacient v jednom. ... Ale pochybujem ze pridem na to uplne sama bez pomoci, AKO VON Z TEJTO VZNIKNUTEJ SITUACIE, ako samu seba mam naviest k tomu aby som bola znova normalny clovek... znecitliviet nebolo tazke, ale teraz mam pocit, ze neviem ako dalej... uzatvorila som sa ? nedavam priechod emociam ? nieee, vobec nie, ja im priechod dam mile rada, ked nejake budu... ale nie su ziadne. V emocnej oblasti som uplne na dne ako vidite. A bude tam aj nieco s prostredim v akom vyrastam, u nas sa city takmer neprejavovali....neskor ma priatel zacal strasne trapit, vela som trpela ale vybojovala som si, aby bol slusny a naucila som ho co je spravne atd. a uz ked zacalo s nim byt vsetko perfektne, zistila som, ze sa tomu ani nejak extra netesim, hned som to brala ako samozrejmost, pre mna je vsetko ako samozrejmost, tak to precituje moja dusa pricom rozum mi vravi hej zenska, nie je to take samozrejme co sa deje a mala by si si to nadovsetko vazit a byt STASTNA ale ja nie, ja mam proste BLOK !
AKO TO MAM RIESIT ? AKO ZNOVU ZACAT NAOZAJ PRECITOVAT ? cit... to mi chyba, marne som doteraz hladala chybu inde, ked je vo mne :( ..

Som len vecne nespokojna..., Nie som doslova nestastna, ale ani stastna a ja tuzim po stasti ako kazdy... len neviem, netusim, co znamena to stastie pre mna, no viem, ze by som na to prisla, keby mi to bolo umoznene. Preto potrebujem Vasu pomoc.... mozno je to prave toto a ked toto vyriesim, bude mi super a nebudem chciet nic viac, hoci ja si myslim a citim, ze tuzim po niecom velmi hodnotnom, co uspokoji mojho ducha. Mozno si jedneho dna uvedomim, ze je to nejake nabozenstvo,alebo hranie na nejakom nastroji :D.... naozaj netusim, k comu dospejem, ale verim, ze dospejem k niecomu, ked budem v takom stave...znormalizovanom. A rada by som bola keby som mala aspon diagnozu ... :))

Ja chcem byt totiz dobrym clovekom a snazim sa o to, ale k tomu patri aj srdce ......toto su zaklady existencie pre mna...

PROSIM PORADTE, ja nechcem ani k psychologovi, kamaratka ktora ma rovnaky problem bola a povedala co ju trapi, POSLALI JU K PSYCHIATROVI a ten jej predpisal liek