Som 22 rocne mlade dievca a hladam odpoved na otazku: Ako sa naucit nerozculovat a konat pokojne?
Problematicka situacia je totiz u mna doma a obcas sa to prenasa do okolia. Zijem s bratom v izbe. Moj brat ma ale nie raz vytaca. Malokedy sa mi podari pri nom plnohodnotne sa sustredit na svoju pracu. Casto do mna slovne al. aj fyzicky rype. Zacne riesit obsirne nejake temy, ktore ma nebavia. Ignorujem ho teda alebo mu poviem nech to necha tak. Ze ak chce nech to bud skrati alebo riesi to co aj mna zaujima. Pri ignoracii zacne do mna buchat, stuchat alebo postavi sa za moj chrbat a riesi, co robim. Nasledne kladie otazky na to, co zbada (aj na blbosti, napr. preco si podopieram rukou hlavu). Uz som mu spominala, ze je mi to neprijemne. Zaberie to, ale len na chvilku. Potom sa to opakuje. Prehlbilo sa to od vtedy, co moj brat stratil motivaciu pracovat na sebe, studovat a vacsinu casu sa radsej nudi... :(
Vysledok? Casto to skonci mojim krikom, podrazdenim a potom uz nevladzem dalej dusevne pracovat. Badam obcas dopad aj na moje okolie, kde nie raz citim ako rychlo sa pre blbost rozrusim. Rodicia to nie raz odignorovavaju. Ako by sa nic nedialo. Mozno maju aj sami toho vysse hlavy alebo sa im to uz jednoduch nechce riesit. Nehovoriac o tom, ze k mojmu vypatiu a podrazdenemu spravaniu prilievaju aj svoje vlastne vzajomne hadky, ktore moje rozculenie podporuju. Da sa s tym nieco robit? Su nejake treningy na zlepsenie? Ako mam dohovorit bratovi? Je sposob ako sa naucit nevybuchnut a normalnym hlasom to vyriesit?

Predom dakujem za odpoved a pomoc.

Pekny den

Ahojte.
Nechcem sem písať preto aby som si vyliala dušu. Potrebujem a to vážne pomoc. Zošaliem ztoho, že všetko čo spravím je zle. Mám dva a pol ročný vzťah. Za posledné dva roky som stratila sebaúctu, sebadôveru, protivím sa sama sebe pri pohlade do zrkadla, neustále ma prenasleduje pocit, že som tučná. Hocijak sa snažím, vždy som za úbožiačku. Chcem mať deti. chcem mať lásku. Chcem byť znova šťastná a vážiť si sama seba. Potrebujem obrovskú a rýchlu pomoc. Potrebujem niekoho, kto ma aspoň trocha podporí. Stratila som všetko. Tento vzťah ma úplne zničil, ale ja to nedokážem ukončiť. Nedokážem si nijak pomôcť. Mám toho tak veľa a nemám nikoho ským sa o to podeliť, poradiť. Ak niekto má záujem mi pomôcť, napíšte mi na mail. Ďakujem

Mám pravdepodobne depresie, ale obávam sa ísť ku psychológovi. Veľmi ma trápi rozchod z minulého roku, lebo bol od človeka, v ktorého som veľmi verila. Je to už dlhý čas, ale stále sa s tým nedokážem vyrovnať. V tom istom čase som mala problémy v škole, ktoré sa stále snažím riešiť, ale mám neustále pocit, že som vyčerpaná a len niečo doháňam. Mám viacerých priateľov, ale nedokážem sa s nmi o tom rozprávať. Mám strach zverovať sa ľuďom zo svojho okolia, lebo mám pocit, že moje problémy zjednodušujú.

je to o to horšie, že tých pekných chvíl bolo mnoho a nedá sa na ne nemyslieť :( ale ja to asi idem skúsiť s niekym inym a dúfam, že mi to výjde lepšie... aj keď aj toto som už skúšala aj predtym. chodila som s chlapcom, kt. som sice nemala rada ako toho predtym, no bol ku mne strasne mily, pozorny...skratka ako med. pripadala som si ako zviera ze hoci by si on zasluzil viac moju pozornost hoci som s nim bola, nebola to laska :(((( co mam teda robit. mam sa pokusit vytvorit si iny vztah?? jemu uz nechcem odpustat..ani neviem ci by som dokazala. ďakujem za radu

DD, chcela by som vas poziadat o radu lebo uz dlho bludim v 1 bludnom kruhu a nemozem s neho von. je nim problem s mojim priatelom. chodila som s nim uz kratko od nastupenia na strednu a ku konci strednej sme sa rozisli... skripalo to uz dlhsie...uz sme sa raz aj predtym rozisli ale znovu sme sa dali dokopy. hadali sme sa velmi casto, boli aj ziarlivostne sceny caste. nehovorim ze vzdy hadku zapricinil on, castokrat aj ja svojou blbou povahou, ale on bol velky nervak. nikdy mi neublizil ale najma jeho nabytok to schytal ked ho znicil. teraz sme uz len priatelmi ale stale sa snazi ziskat ma. ja sa snazim nanho zabudnut lebo s nim nam to spolu vobec neklapaloo..nechcem mat stale hadky a s nim boli takmer kazdy den, aale nemozem. snazili sa mi dvorit aj iny ale ja som vzdy myslela na tie prijemne chvile s nim...porovnam kazdeho s nim a takto to nejde. ked ma zlu naladu napise mi odpornu sms-ku a ked ma dobru tak ma ospevuje ako anjela :((( nwm co mam robit??

Ďakujem. Svoju manželku stále rovnako milujem, myslím, že možno aj viac ako pred tým. Áno uznávam aj to, že problém tu je a je nutné riešiť ho. Zatiaľ som po dohode s manželkou odišiel a ... uvidíme. Jej story poznám do detailov na základe listov, ktoré som náhodou našiel a od dotyčného pána. Aj keď viem o všetkom a pýtam si od nej vysvetlenie, nedostáva sa mi ho. Stále to zatĺka a zahovára iným smerom. Viem, že chybu som urobil aj ja. Mal som si ju viacej všímať. Možno bola frustrovaná, možno si chcela dokázať, že je ešte ženou, ktorá vie v mužovi vzbudiť túžbu. Dám sa do kopy a skúsim niečo z naším vzťahom urobiť. Len mám obavy či po tej dobe trávenej mimo rodiny nezatrpknem a či mi na tom ešte bude záležať.

asi mas pravdu... ale nie som ziaden nafukanec, som len obycajny skromny chlapec... ktory tuzi nemysliet na tak nepodstatne veci a riesit len prítomnost a tesit sa z kazdeho prezitehlo dna po boku mojej lasky...

Markus, len v skratke. Uz nie si chlapec, ale muz. Ked si to uvedomis, moze to ovplyvnit tvoj pristup k zivotu. Pises, ze “mas nieco pouzite”. Prepac, ale znie mi to desne pri pomysleni, ze „niecim pouzitym“ oznacujes svoju partnerku. Ked chces „nepouzite“, potom mas jedinu moznost, najst si pannu. Tvoje vyjadrenie “ja som ju celu uplne zmenil” vyznieva nafukane. Ty si ju nemohol zmenit, nemas taku moc menit ludi. Ked zmena nastala, urobila ju ona sama, pretoze sa tak rozhodla. Co moze byt riesenim? Rozchod, alebo tvoja zmena postoja k tvojej priatelke. Dnes v nom absentuje akakolvek ucta a naopak, neabsentuje tvoj nadradeny postoj voci nej.

Rony, dotykas sa prilis vaznych tem, ktore si zasluzia hlbsiu pozornost, nez aku im mozem venovat ja vramci jednej “forumovej odpovede”. Skus pouvazovat nad intenzivnejsou spolupracou s psychologom, s ktorym sa mozes detailnejsie zaoberat svojim probemami, a ich riesenim. Co sa tyka tvojho mailu, rozmyslam nad tym, odkial tak detailne poznas “story” tvojej manzelky. To ti porozpravala ona, alebo to mas z druhej ruky? Pytas sa preco ti to urobila. Nik iny ako ona ti nemoze ponuknut pravdivejsiu odpoved. Pytal si jej na dovody? Tento jej unik nehovori len o nej, ale o kvalite vasho vztahu. Preto by bolo mozno trefnejsie pytat sa “co sa to medzi nami stalo, kde sme urobili chybu, co sposobilo jeho nefunkcnost”. Prisiel si o pracu, no bola to jedina moznost pracovat na svete ? Mozes nad tym necinne nariekat, alebo si mozes zacat aktivne hladat novu pracu. V manzelstve mate zjavnu krizu, no kriza vobec nemusi znamenat stratu manzelstva. Alebo uz svoju manzelku nelubis a nechces s nou dalej zit? Neviem… No viem, ze je lahsie unikat pred zivotom, ako ho zit. Uspokojivejsie rozhodne nie.

Ahojte. Som mladý chlapec (20), ktorý veľmi ľúbi a rovnako je možno ešte viac ľúbení svojou priateľkou. Sme spolu osem mesiacov a máme množstvo krásnych zážitkov, proste všetko je ako by som si prial, len s jedným problémom, ktorý trápi len mňa a tým jej niekedy veľmi ubližujem. Mala predo mnou nejaké známosti, a niektoré sú mi nepríjemné lebo tých ľudí aj z časti poznám a je mi niekedy nepríjemné keď ich stretnem na ulici. Mala výrus HPV, spala s vlastným bratrancom a bola veľmi nešťastná v tej dobe, lebo si nevedela nájsť niekoho koho by dokázala skutočne ľúbiť. Ja som ju celú úplne zmenil a hovoria mi to všetci ľudia, lebo som jej dal skutočnú lásku. Len sa neviem zmierť s pocitom, ktorý ma niekedy ovládne, že mám niečo použité a vtedy v tom amoku sa mi začne hnusiť a hneď sa mi zmení nálada... Nechcem jej takto ubližovať, ale bojím sa toho že sa mi to bude pravidelne vraciať...