Hello. And Bye.

zijem vo svorkinom dome manzelovi na mne nezalezi mam dvoch synov 15a 18 rokcnych neviem ako mam zit v dome krory nie je moj a bez manzela hovorila som mu nech poda o rozvod no nic sa nedeje ,na silvestra odisiel na chatu s druhov priatelkov co ma tiez dve deti ...a co chce tak to dosiahnut ...

dobry den chcela by som sa spytat mam 3 rocnu dceru na ktoru som dost naviazana ale moj problem je v tom ze ju nenecham ani manzelovi strazit na kolko byvame u svokrovcov s ktorymi si velmi nevychadzam a pri pomysleni ze by som ju nechala im varovat rozbusi sa mi srdce som nervozna a uz len ked ich pocujem mavam taketo stavy je to normalne alebo mam navstivit psychiatra osobne

Dobrý den, chcela by som sa Vas opýtat mam 9 rocneho syna od prveho rocnika je jednotkar, ale prisli sme do tretieho rocnika a nastal problem učitelka si vecne niečo najde teraz nas poslala do poradne som z toho zufala vecne ho depta dnes mu napr. dala predtlacený diktat bolo to pre neho aj pre mna ponižujuce je to sikovný chlapec ale mam pocit že ona ma neaký problem so sebou od zaciatku s nou mame rodicia problem. Prosim odpiste mi

Dobry Den!!Potrebovala by som od vas jednu radu.Mam taky problem,v noci sa mi sniva taky nejaky sen strasny a potom nad tym rozmyslam cely den placem a som s toho na dne.Som strasne zavisla na svojom priatelovy a namyslam si stale ze ma podvadza co nieje pravda.To mam len stoho ze sa my snivaju take sny ze ma podvadza a namyslam si ze je to skutocnost.A potrebujem pomoc.Doma sa nemam skym o tomto ani porozpravat.Moja mama sa so mnou nevie rozpravat.A tak som taka utiahnuta nervozna a bojim sa hrozne toho ze skoncim zle.Nechcem prist o priatela lebo ho velmi lubim.Budem velmi rada ked mi pomozete alebo poradite.Dakujem velmi pekne.Prajem pekny den s pozdravom Michaela

Dobrý deň!Potrebovala by som vašu radu,že ako mám postupovať,manžel odišiel po hádke k mame,a ani nechce somnou rozprávať,a mňa to velmi trápi,ako by som vedela pristúpiť k nemu,aby som mohla telefonicky kontaktovať s ním.

Dobry den, chcel by som sa spytat ci robievate posedenia aj s ludmi co maju problemy napriklad pri nejakej adaptacie na nove prostredie alebo zvykanie si na to stare. Moj pripad je taky ze bol som 7 mesiacov v Afganistane ako vojak a mam pocit ze mam trosku nejaky problem ale aky to sam neviem, vzdy ked sa zucastnim nejakej oslavy alebo posedeni kde si trosku viac vypijeme prejavuju sa vo mne agresivne a arogantne sklony. Vopred dakujem za odpoved, s pozdravom Benedik,mal by som skor o osobne stretnutie ak by to bolo mozne

Dcéru sme si adoptovali ako desaťdňové bábätko z pôrodnice. Dnes má o niekoľko dní 5 rokov. Je to veľmi pekné, milé, veľmi rozumné a stále usmiaté dievčatko. Svojím úsmevom si dokáže ihneď každého získať. V škôlke ju veľmi chvália, do všetkého sa ihneď zapája, všade je prvá, je aj talentovaná a to na spev. Ale problém je v tom, že iná je v škôlke a iná doma. Keď som učiteľke spomla výraz hyperaktívna, prekvapene reagovala, že ona to na nej za 2,5 roka vôbec nepostrehla. Doma si s jej hyperaktivitou neviem dať rady. Jednoducho hýbe sa aj pri jedení, aj keď mi sedí na kolenách, stále so sebou niečo robí. Stále má v sebe niejaký nepokoj, stále niečo akokeby hľadala. Jej najobľubenejšiou hračkou sú bábiky. Ale každá bábika keď sa kúpi, musí vlasy rozstrapatiť. Poprestrihuje gumky, nesmú byť učesané. Keď odíde do škôlky, ja mám záľubu, všetky bábiky pozaplietať im vlasy, poviazať mašle, keď nabehne zo škôlky, všetko poničí. Ničí aj všelijaké iné vecí. Ale len doma. Veľmi sa boji zostať sama. Bývame v poschodovom dome a keď ju pošlem po niečo hore, nepôjde sama lebo sa bojí. Zaspáva so mnou a musím ju celú noc držať za ruku. V škôlke pekne bez všetkého zaspí. Žijeme v usporiadanom manželstve bez akýchkoľvek hádok, sme veľmi šťastný, najmä od kedy ju máme a veľmi ju ľúbime aj ona nás. Zatiaľ vôbec nevie, že nesmä jej bio rodičia.

dobry denm chcela y som sa poitat ci budem v poriadku po dlhorocnom vztahu som oopustila priatela a neviem ci to bude lahke zabudnut nanho lebo viete on bol moj prvy chlapec v sexualnom zivote ineho som este nemala vopred vam dakujem za vasu odpoved,

dobry den, potrebovala by som radu. Hoci mam okolo seba ludi, ktorym sa mozem zdoverit, vypocuju ma, ale nevedia mi poradit. mam 18 rokov, uz takmer 2 roky chodim s jednym chalanom. vsetko bolo donedavna vporiadku, kym som s rodicmi nezacala diskutovat ohladom vysokej skoly. ja som sa rozhodla ze chcem ist do Kosic, no oni ma chceli poslat do Prahy, Krakova, proste na vYchytenu zahranicnu skolu. moju tuzbu ist do KE zacali pripisovat tomu, ze chcem byt blizsie ku mojmu priatelovi, on byva v PO. vzdy boli na mna prisni, nikdy mi nedovolili byt prilis dlho vonku, nemohla som si chodit kde som chcela, vzdy odo mna vyzadovali na vysvedceni ciste 1. robila som vsetko tak, ako chceli. neflakala som sa po vonku, mam ciste 1. no teraz, odkedy mam mojho priatela, chcem s nim travit viac casu a to im robilo problemy. zacala som im niektore veci zatajovat. inac sa to s nimi nedalo. ak som chcela niekam ist, hoci len do PP na vylet tak som im musela klamat ze som len tu v meste, lebo by ma nepustili. predvcerom som mala narodeniny, chcela som byt s nim, flakla som skolu, on tiez, stretli sme sa a bolo nam super. nasi mi na to vsak prisli. a teraz mi zacali zo zivota robit peklo. zakazali mi s nim chodit! ja som z nich psychicky na dne, trva to uz od septembra, to s tou skolou, neustale obmedzovanie. som pod neustalym stresom, neviem co mam robit. absolutne. prosim poradte mi lebo mi z toho celeho nakoniec naozaj preskoci